Vlastná tvorba

Kľukatou cestou vietor lístie začína viať,
ranné slnko hrejivo prebúdza sa smiať.
Slnečné lúče, to teplo žiariace z neba,
udáva smer kam by som chcela.
Kráčam vpred, drkotajúc v silnom vetre,
dovoľ mi ukázať čo skrývam v sebe.
Ohnivé slnko čo mi silu dáva, 
prekročiť prah slabosti, spadnúť a znova vstávať.
Vstať znova a vziať čo patrí mi ,
opäť sa smiať a šťastná byť. 
Čo za silu tlačí ma vpred,
pod nohy kamene vnáša mi svet.
To zameškané v čase, tie hrdé pohľady,
strach v očiach privádza pomaly.
Kričím do sveta jemným hlasom,
omámená prírodou a jej krásou.
Hľadím vôkol seba, toľká nádhera,
Nie človek - Muž/žena ale príroda.
Tie stromy i lístie vo farbách zelených,
zvláštne ako našu prírodu premení.
Počujuť štebot vtákov, šumot lístia,
Privieram oči a ruky stískam.
Dlane sa potia, tlkot srdcia sa zvýši,
Cítim to, ten deň sa blíži. 


                                                  Ščepček