7. januára 2022 18:00,
Prečítané 1 172x,
scepcek,
Poézia
Kľukatou cestou vietor lístie začína viať,
ranné slnko hrejivo prebúdza sa smiať.
Slnečné lúče, to teplo žiariace z neba,
udáva smer kam by som chcela.
Kráčam vpred, drkotajúc v silnom vetre,
dovoľ mi ukázať čo skrývam v sebe.
Ohnivé slnko čo mi silu dáva,
prekročiť prah slabosti, spadnúť a znova vstávať.
Vstať znova a vziať čo patrí mi ,
opäť sa smiať a šťastná byť.
Čo za silu tlačí ma vpred,
pod nohy kamene vnáša mi svet.
To zameškané v čase, tie hrdé pohľady,
strach v očiach privádza pomaly.
Kričím do sveta jemným hlasom,
omámená prírodou a jej krásou.
Hľadím vôkol seba, toľká nádhera,
Nie človek - Muž/žena ale príroda.
Tie stromy i lístie vo farbách zelených,
zvláštne ako našu prírodu premení.
Počujuť štebot vtákov, šumot lístia,
Privieram oči a ruky stískam.
Dlane sa potia, tlkot srdcia sa zvýši,
Cítim to, ten deň sa blíži.
Ščepček
Úvod Nie som profesiónálny spisovateľ, ale chcem sa s vami podeliť o príbeh, ktorý som začala písať. Určite zachytíte zopár chýb či už gramatických alebo spisovných. Vopred Vás chcem poprosiť, aby ste pochopili, že písanie je môj koníček a väčšina mojej tvorby nebola medializovaná a zdieľaná s ľuďmi. Dúfam, že sa vám prvá časť bude páčiť. 🙂 Príbeh je [...]
Predtým ako začneme písať prvé strany v knihe roku 2022, napĺňať ju novými zážitkami, dovoľte mi pripomenúť, že i keď starý rok je za nami a nový začína, nezabúdajme na krásu zvanú „spomienky“. Vypustime tie zlé, zraňujúce chvíle v živote pri ktorých naše srdcia vzlykali. Povznesme tie krásne, láskyplné, čo pohladia naše srdce [...]
Celá debata | RSS tejto debaty